Cestovateľský

Milujem zápisníky a zošity a diáre a zakladače a albumy. Malé, veľké, s tvrdým obalom, so špirálou, s krúžkami - v podstate všetko, do čoho sa dá písať. Paradoxom je, že do toho nikdy písať nechcem, resp. aj by som chcela, ale bojím sa, že to svojím hnusopisom zničím. Akonáhle mám v ruke pekný zápisník, zmocní sa ma strach a nepríjemný pocit. Vidím ako doničím strany vnútri a ten úbohý pekný obal bude ukrývať obludnosti, alebo si predstavím ako si doňho budem krásne písať a v tom sa jedného dňa doničí obálka a celá moja snaha vyjde znova navnivoč. 

Pri bezcieľnom blúdení po Youtube som náhodou objavila druh zápisníka, ktorý je presne taký, aký (si myslím, že) potrebujem. Má odolný nepapierový obal, do ktorého sa vkladajú zošity. Nie papiere ako do karisbloku, ale klasické zošity aké sme nosili do školy. Nie je to len znova použiteľný obal na jeden zošit, pretože ich tam môžete dať aj šesť, ktoré po zapísaní vyberiete, archivujete, a do obalu vložíte nové. Tento nápad sa mi strašne zapáčil, pretože to rieši každý môj problém. Zošity vnútri sú v podstate obyčajné a nie je mi ľúto ich popísať, a obal nie je k ničomu pripevnený, takže sa v prípade poškodenia môže hocikedy vymeniť. 

Najznámejším výrobcom takýchto "cestovateľských zápisníkov" je japonská firma Midori. Ich kožený obal je ale príliš drahý, a o zošitoch, ktoré ponúkajú ani nehovorím. Cena takej peknej originál výbavičky by sa vyšplhala do trochu desivých výšok. Našťastie tu ale máme internety, a tak nie je problém niečo podobné si vyrobiť.


Potrebujeme na to: kožu alebo nejakú vhodnú alternatívu, okrúhlu gumu (klobúkovú), a zošity, ktoré si do obalu založíte. V tomto prípade nebudem zbytočne postup fotiť, keďže som sama postupovala podľa tohto videa, ktoré je vynikajúco spracované.

Ukážem vám však, ako sa dá vyrobiť bez toľkých zbytočných krokov a iba z domácich zásob.
Ja som na výrobu použila: 
  • koženku (zo zničenej kabelky zo sekáča)
  • disperzné lepidlo (na spevnenie druhej strany koženky)
  • špagát (nie je až tak praktický ako gumička, ale účel splní rovnako)
  • šidlo
Rozmery môjho obalu sú 26x22cm. Koženku som vystrihla a jej druhú, látkovú stranu som natrela lepidlom, aby bol materiál pevnejší. "Škaredé" sivé vnútro sa mi páči, takže som s ním nerobila nič :) Diery som do koženky spravila trochu bližšie k okraju, než je uvedené vo videu, ale myslím že na tom nezáleží. Ich vzdialenosť ale musí byť rovnaká ako je výška zošitu.


Zošity som úplnou náhodou spravila presne v rovnakej veľkosti ako tie, ktoré ponúka Midori, a teda 11x21cm. Môžete ich spraviť dvoma spôsobmi: 
  • celé si ich nastrihať a ušiť
  • využiť hotový zošit A5, ktorý len zúžite na 11cm. výška je totiž rovnaká.


Namiesto gumičky som použila špagát. Nainštalovala som ho rovnako ako gumičku, akurát som v strede nechala trčať väčší kus, než slečna vo videu. Špagát som potom tesne pri diere zauzlila a rozstrihla, aby sa dal zápisník zavrieť uviazaním na mašľu. Ako doplnok som vystrihla malý obdĺžnik z rovnakého materiálu, spravila doňho dve diery a navliekla na špagát. Takto sa nebude obal ani vnútro zaväzovaním a sťahovaním deformovať. 


S výsledkom som nadmieru spokojná a neviem sa dočkať toho, ako ho budem používať. Zaujalo vás to? Napíšte mi, či by ste si radi prečítali aj to, na čo mi vlastne bude a videli ďalšie "zlepšováky" :)

le fôtky

Viacerí z vás sa ma pýtali na osud tejto stránky. Nikomu som nič definitívne nepovedala, a (ups) nespravím to ani teraz. Spomenula som však to, že chcem začať niečo iné, kde ma môžete stále pravidelne sledovať. A tou vecou je stránka s fotkami, ktorá vyzerá nejak takto.


Dlho som rozmýšľala nad tým, ako odprezentovať moje fotky bez toho aby som vyzerala ako namyslený rádoby fotograf. Myslím, že som konečne našla spôsob aký mi najviac vyhovuje, a bola by som veľmi rada ak by ste ma sledovali práve vy, čitatelia tohto blogu :)


Momentálne pridávam fotky z výletu do Paríža. Fotila som výhradne na film, a z výsledku som nadšená :) Ak sa vám budú páčiť a mali by ste záujem, občas vám tu o nich môžem napísať niečo viac. Čo vy na to? Určite sa ozvite v komentároch, veľmi rada si ich prečítam.



Sprav si zmrzku

Papierové zmrzlinky, ktoré som vyrábala na toto krásne fotenie ste už pravdepodobne videli približne pred rokom. Práve teraz si môžete fotografie pozrieť v augustovom čísle časopisu Môj dom, a tak som sa rozhodla, že sa podelím s návodom, ak by sa niekto z vás chcel inšpirovať a vyrobiť si podobnú dekoráciu tiež :) 


Na jeden kornútok a jeden kopček budeme potrebovať: vzorovaný alebo farebný papierpolystyrénovú guľu, hodvábny papier (alebo látku), lepidlo, ihlu a niť. Rozmery nie sú dôležité, záleží aké veľké zmrzliny chcete.

1. Z papiera vystrihneme takýto tvar a prilepíme dve rovné strany k sebe aby sa vytvoril kužeľ = náš akože kornútok. Kým lepidlo schne, odporúčam papier zopnúť spinkami aby sa nerozlepil. 

2. Hodvábnym papierom alebo látkou obalíme polystyrénovú guľu a v časti kde sa stretnú okraje papiera ho zalepíme lepidlom.

3. a 4.  Polystyrénovú guľu nalepíme do kužeľa - použite veľa lepidla, lebo guľa a papier sa dotýkajú len na veľmi malej ploche!

5. a 6. Z hodvábneho papiera vystrihneme cca 3 centimetre široký pásik, ktorý prešijeme niťou. Papier potom môžeme pokrčiť, poriadne našuchoriť a prilepiť na spodnú časť kopčeka.

Na hotové zmrzky potom môžeme špendlíkom pripnúť stužky, aby sa dali povešať. Napríklad takto :)

www.peterandveronika.com
Tip na záver: ak neviete zohnať pastelový hodvábny papier, tak nezúfajte. Rovnako ako krepový totiž púšťa farbu, a tak sa dá zo žiarivo ružového či žltého pod prúdom vody vykúzliť pekný pastelový odtieň. Len pozor aby sa neroztrhol! Kým sa vymýva farba, treba ho mať položený napríklad na fólii alebo obyčajnom kancelárskom papieri.